Živnostníci (SZČO) v Nemecku
Aby sme sa nepohybovali len v teoretickej rovine, tak si uveďme príklad z praxe.
Typickým prípadom je živnostník (SZČO), ktorý vycestuje za prácou do Nemecka a je tam zárobkovo činný. Po návrate domov sa teda vynorí otázka, kde má tieto zárobky-príjmy zdaniť.
V takomto prípade vstupuje do hry nielen slovenský zákon o dani z príjmov, ale aj medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. V tomto blogu sa venujeme prioritne slovenským živnostníkom, ktorí pracujú v Nemecku, a teda reč bude o Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko z 19.12.1980, platnej od 17.11.1983.
Dosť často pri komunikácii s klientmi dostávame od nich informáciu, že v zahraničí nepracovali viac ako 183 dní, a teda zdaňujú svoj celý príjem na Slovensku. Ale pozor, toto nie je vždy pravda!
V reálnom svete sa stretávame s dvoma typmi zmlúv, ktoré živnostníci uzatvárajú. Buď ide o zmluvu o dielo alebo o prístupovú zmluvu do takzvanej pracovnej skupiny – ARGE (Arbeitsgemeinschaft).
1. Zmluva o dielo
V prvom prípade, teda ak ste podpísali zmluvu o dielo so slovenským alebo nemeckým odberateľom, je hlavným kritériom, podľa ktorého spoľahlivo rozlíšite, kedy máte povinnosť zdaňovať svoj príjem v Nemecku, to, či ste na danom pracovisku/stavbe pracovali viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov – založili ste stálu prevádzku.
Stála prevádzkareň
Dôkaz nám podáva už spomínaná Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v Článku 5 – Stála prevádzkareň:
(1) Výraz „stála prevádzkareň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenia na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.
(2) Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä:
- a) miesto riadenia,
- b) závod,
- c) kanceláriu,
- d) továreň,
- e) dielňu,
- f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
- g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.
Teda na to, aby sme jednoznačne posúdili, či je príjem dosiahnutý na území Nemecka aj zdaňovaný v Nemecku, si musíme zodpovedať nasledujúcu otázku:
Trvala práca pre rovnakého odberateľa na mieste (stavbe/montáži), na ktorom ste pracovali, dlhšie ako 365 dní?
Ak je to tak, máte povinnosť tento príjem zdaniť v Nemecku. Ak je odpoveď nie, tak máte povinnosť tento príjem zdaniť na Slovensku.
Dávajte si však pozor na to, že cesty domov, teda po skončení turnusu sa tiež prirátavajú k času strávenom v tejto prevádzke. Takéto prerušenie sa teda ráta do týchto 365 dní.
Náš tip
K prerušeniu prevádzky dochádza až v prípade, že takéto prerušenie trvá viac ako štyri týždne a ideálne, ak v tomto čase máte aj iné zdroje príjmov. V takomto prípade sa pracovisko považuje za ukončené a novým turnusom sa začína nová prevádzka.
Veľmi dôležité Naším odporúčaním je: už pri dohadovaní prác si vypočítajte, koľko dní bude dané pracovisko trvať.
Takýmto plánovaním si dokážete „zvoliť“ štát, v ktorom budete mať povinnosť zdaňovať svoj príjem. Následne na to však musíte nastaviť aj vaše účtovníctvo a uschovávať si všetky faktúry/bločky a viesť presný pracovný a cestovný denník.
2. Prístupová zmluva k ARGE (Arbeitsgemeinschaft)
Opačným prípadom je, keď ste ako slovenský živnostník podpísali prístupovú zmluvu do ARGE. V skratke a zjednodušene to znamená, že sa stávate členom akoby „nemeckej s. r. o.“ a teda príjem, ktorý z nej dosahujete, musí byť zdanený na území Nemecka.
Keďže táto ARGE má svoje sídlo v Nemecku, je každé pracovisko stálou prevádzkou, a teda nie je potrebné rátať odpracované dni ani výšku dosiahnutého príjmu.
Čo to znamená v praxi? Len toľko, že ak ste dosiahli príjem z ARGE, hoci len 1 €, tak ho musíte zdaniť v Nemecku.
V tejto situácii si nemôžete zvoliť štát zdaňovania. Od začiatku si teda nastavte vaše účtovníctvo a uschovávajte si všetky faktúry/bločky a veďte presný pracovný a cestovný denník.
Rada na záver
Veľmi dôležité Nikdy nepodpisujte zmluvy, ktorým nerozumiete! Pýtajte sa kolegov na ich skúsenosti. Najlepšie však spravíte, ak vyhľadáte pomoc u odborníkov. Verte, že sa takáto investícia obratom vráti späť.
Ochrana súkromia
Daňové úrady si často žiadajú pri daňových kontrolách na nahliadnutie aj výpisy z banky. Chráňte si svoje súkromie a zriaďte si podnikateľský účet. Nechajte si tam zasielať vaše príjmy. Plaťte z neho poistné, cestovné, mobil a iné firemné výdavky. Raz mesačne si preveďte vašu „výplatu“, podľa vlastného uváženia, na súkromný účet. To už daňový úrad nebude zaujímať.
